Mapa - Maria Callasová (Callas)

Maria Callasová (* 2. december 1923, New York, New York, USA – † 16. september 1977, Paríž, Francúzsko) bola americká sopranistka gréckeho pôvodu, jedna z najslávnejších a najvplyvnejších operných speváčok 20. storočia. Hudobní kritici vyzdvihujú jej techniku bel canto, široký hlasový rozsah a zmysel pre drámu. Jej repertoár zahŕňal klasické opery, bel canto opery od Donizettiho, Belliniho či Rossiniho; ako aj diela Verdiho a Pucciniho; v ranom období kariéry aj dramatickú hudbu Richarda Wagnera. Vďaka hudobnému a dramatickému nadaniu jej publikum dalo prezývku La Divina (doslova Božská).

Narodila sa v New Yorku, kde ju vychovávala panovačná matka. Hudobné vzdelanie získala v Grécku a svoju kariéru zavŕšila v Taliansku. Trpela silnou krátkozrakosťou, pre ktorú bola na javisku takmer slepá. Dokázala zmeniť svoj vzhľad obéznej matróny na štíhlu a elegantnú postavu, čo však malo za následok hlasové problémy a predčasné ukončenie jej kariéry. Bola vďačným námetom pre bulvárnu tlač kvôli svojmu temperamentu, údajnej rivalite s Renatou Tebaldiovou a milostnému pomeru s lodným magnátom Aristotelom Onassisom. Aj keď osobný život a aféry často v tlači zatienili Callasovú ako umelkyňu, jej umelecké výkony boli také, že ju Leonard Bernstein neváhal nazvať "Bibliou opery". Americký hudobný magazín Opera News v roku 2006 o nej napísal: „Aj takmer 30 rokov po svojej smrti je (Callasová) stále prototypom divy a najpredávanejšou vokalistkou klasickej hudby“.

Mariin vzťah s matkou sa postupne zhoršoval aj počas nasledujúcich rokov života v Grécku. V začiatkoch jej kariéry sa dokonca stal verejne známym, obzvlášť po zverejnení článku v Time magazíne v r.1956 a neskôr aj po vydaní Evangelininej knihy Moja dcéra – Maria Callasová. Maria obviňuje zo všetkého zla v ich vzťahu matku, zazlieva jej nešťastné detstvo, keď musela hodiny a hodiny tráviť spevom a prácou pod matkiným dohľadom:

* "Moja sestra bola štíhla, pekná a milá, kvôli čomu ju matka stále uprednostňovala. Ja som bola také škaredé káčatko, tučná, nemotorná a odmietaná. Je kruté, ak to dáte dieťaťu ešte aj pocítiť... Nikdy jej neodpustím, že mi vzala detstvo. Ako dieťa som sa mala bezstarostne hrať a rásť, lenže ja som len spievala a spievala a zarábala peniaze. Všetko, čo som vtedy robila, bolo dobré pre nich, ale zväčša zlé pre mňa."

V r. 1957 povedala Normanovi Rossovi: "Deti majú mať krásne detstvo. Ja som nemala žiadne. Chcem ho získať späť. "

Životopisec Petsalis-Diomidis opísal situáciu v tom zmysle, že správanie Mariinej matky voči deťom bolo dôsledkom frustrácie z Georga a to spôsobilo negatívny postoj k Marii. Ale podľa Georga a Evangelininej blízkej priateľky Giulietty Simionato to bola práve Maria, ktorá ich informovala, že ju nepracujúca matka nútila "vyjsť si s rôznymi chlapmi" (najmä talianskymi a nemeckými vojakmi) počas okupácie Grécka za 2. svetovej vojny, a nosiť domov peniaze a jedlo. Simionato bola presvedčená, že Maria si zachovala počestnosť, ale nikdy neodpustila matke, že ju nútila do tejto formy prostitúcie.

V snahe trochu zmierniť napäté vzťahy, zobrala Maria matku v roku 1950 na svoju cestu do Mexika, ale to iba rozjatrilo staré rany a nevraživosť. Po tom, čo spoločne opustili Mexiko, sa už nikdy nestretli. Po sérii Evangeliných rozhnevaných a obviňujúcich listov na adresu svojho manžela (a Mariinho otca), Callasová napokon styky so svojou matkou úplne prerušila.